História

Z historických prameňov sa dozvedáme, že praveký človek sa lovcom stáva postupne ako sa vyvíja jeho schopnosť  zaobstarať si obživu pre seba.
 

V staršej dobe kamennej útočí na zver jednoduchými nástrojmi – kyjak, kamene a začína sa organizovať. Pri love začína využívať rôzne pasce.
Až v mladšom paleolite sa objavuje podoba dnešného luku.
V neolite človek začína pestovať plodiny a chovať zvieratá.
Pôvodný lov sa v niekoľkotisícročnom vývoji spoločnosti postupne mení na poľovníctvo a potreba lovu, ako zdroja obživy sa mení na zábavu.

V rímskej ríši sa stretávame s chytaním zveri – hlavne šeliem. Zver v prírode patrila tomu, kto sa jej zmocnil. Neriadili sa žiadnymi pravidlami a zver nebola ničím chránená.

V jednotlivých panstvách sa určovali vlastné pravidlá, ktoré nie vždy boli v prospech voľne žijúcej zveri a stavy zvierat sa v mnohých oblastiach znižovali až úplne vymizli.

Prvé komplexnejšie usmernenie sa ochranu zveri vydal kráľ Ladislav I, ktorý v roku 1092 zakázal v dňoch pracovného pokoja loviť zver. Toto usmernenie v roku 1157 skonkretizoval  Uhorský kráľ Gejza, ktorý vo vydanej listine zakázal lov v nedeľu a počas sviatkov. Kráľ Ladislav II Jagellovský piatym dekrétom o hájení zveri z roku 1504  zakázal poddaným loviť niektoré druhy zveri. Naň naviazal v roku 1729 Karol III Habsburský dekrétom  o poľovníctve  a vtáčnictve.

V roku 1786 Jozef II Habsburský vydal poľovnícky poriadok, ktorým  charakterizuje ochranu práva poľovníctva. V roku 1802 dekrétom Františka I Habsburského sa určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchove mláďat. Nízke stavy zveri primäli v 19. storočí veľkostatkárov k zakladaniu zverníc a bažantníc.  Územie dnešného  Slovenska sa stáva  bohaté na zvernice, obory a bažantnice. Bohatá je aj trofejová zbierka na Slovenských zámkoch a kaštieľoch.

Za vlády Františka Jozefa I prijatím zákonného článku XX/1886 o poľovníctve – právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy.    
Aj po prvej pozemkovej reforme právo výkonu poľovníctva vykonávali tí, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Pre nich bolo poľovníctvo aj otázkou prestíže.

Do povedomia sa postupne dostáva poľovnícka morálka a súbor zásad, ktoré boli v jednotlivých lokalitách odlišné.
Snaha o zjednotenie poľovníkov vyvrcholila na území Slovenska 10. 12. 1920 založením  Loveckého ochranného spolku. V roku 1923 bola založená Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala zjednotiť všetkých poľovníkov Československa. Stále však chýbala medzinárodná organizácia, ktorá by zjednotila záujmy poľovníkov z rôznych krajín Európy. Myšlienka založenia takejto Medzinárodnej poľovníckej organizácie - CIC sa zrodila v Nových Zámkoch  na jeseň  v roku 1928 za účasti poľovnícky vyspelých krajín: Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa. Následne sa
v dňoch 22.-26. novembra 1928 v Nových Zámkoch konal Prvý medzinárodný lovecký kongres, ktorý prijal novozámockú deklaráciu o založení CIC.

Cieľavedomou prácou na poli poľovníctva bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb.  o ochrane zveri , zákon č. 57/1936 Zb. o boji proti pytliakom a zákon  č. 81/1938 Zb. o zbraniach a strelive, ktorý nariadil registráciu zbraní.

Bohatý bol aj kultúrno - spoločenský život. Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku vyšiel 15.júla 1923 v Prešove pod názvom Nimrod.

11. júla 1926 v Poprade bola inštalovaná prvá poľovnícka výstava na Slovensku , ktorú navštívilo viac ako 5500 návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia, ba dokonca aj z Ameriky.

2.-22. novembra 1937 v Berlíne bola inštalovaná Medzinárodná poľovnícka výstava za účasti 22 krajín s vyše 10 000 exponátmi. Bolo ocenených 317 trofejí, z toho zo Slovenska 184 trofejí.

Druhá svetová vojna zanechala svoju bolestnú pečať nielen v národe, ale aj v prírode a zveri.

Zveľaďovanie stavov zveri nastalo až po skončení vojny. Poľovnícky život sa naplno rozvinul prijatím tzv. Ďurišovho zákona o poľovníctve č. 225/ 1947 Zb. , ktorý položil základ zľudoveniu poľovníctva. Od 1.marca 1962 vstúpil do platnosti zákon č.23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý zmenil vývoj a smerovanie poľovníctva na Slovensku.

21. – 22. júna 1969 sa konal ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého členmi boli jednotliví členovia Poľovníckych združení.

Novelou č. 99/1993 Z.z. sa právo poľovníctva viaže na vlastníctvo k pozemkov.

Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve nahrádza už 47 rokov starý zákon.  Až budúcnosť ukáže jeho význam pre zver.

Poľovníctvo vždy malo obdivovateľov, ale aj nežičlivcov.

Literatúra: L. Molnár a kol.: Od Nových Zámkoch po Paríž