Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1419. Prístupné dokumenty však dokazujú, že sa tu od pradávnych dôb nachádzali ľudské obydlia. Vykopávkové práce vedené Slovenskou akadémiou vied dokazujú osídlenia už v období mladšej doby kamennej, teda asi 3 000 rokov pred naším letopočtom. V priestoroch bývalej kúrie Lipovnických / dnešný Obecný úrad / sa našli neolitické sekerky, kamenné kliny a iný úlomkový materiál.
Priame osídlenie priestorov obce sa spomína na začiatku 9. storočia pri patriarchálnom sídlisku budovanom kmeňmi Slovanov. Základom slovanskej osady v Čechách bola dnešná Hoba. V Semerove na návrší zvanom Váraš stálo slovanské hradisko, ktorému už na začiatku 9. storočia prináležalo široké okolie slovanských patriarchálnych krbov.
Podľa historických záznamov osada dnešných Čiech v 12. a 13. storočí bola hospo
dárskou osadou majetkov Ostrihomskej kapituly. Po Tatárskom vpáde po roku 1241 bola osada veľmi zničená.
Najväčší rast osada zaznamenala v rokoch 1416-1419, ako dôsledok husitského hnutia v Čechách a na Morave. Aj do týchto priestorov sa prisťahovalo niekoľko husitských rodín. Tieto rodiny dostali povolenie na vybudovanie osady asi o pol kilometra ďalej od pôvodnej osady. Takto vlastne vznikli bezprostredne pri sebe dve osady: Horné Čechy a Malé Čechy, ktoré boli osídlené husitskými exulantmi.
Búrlivé zmeny v strednej Európe začiatkom 16. storočia spôsobené najmä Tureckou okupáciou zanechali aj na majetkoch Horných a Dolných Čiech značné stopy. Po dlhotrvajúcom tureckom pustošení osadníci začali budovať novú osadu na rumoviskách bývalých Malých Čiech. Tým osada Horné Čechy úplne zanikla a po roku 1685 sa začína používať iba názov Čechy.
V roku 1735 bol postavený rímskokatolícky kostol, ktorý je do dnešných čias dominantou obce.
Začiatkom 19. storočia vládli v obci bohaté šľachtické rodiny, ktoré boli vlastníkmi celého češianskeho chotára. Rozsah ich majetku sa zvyšoval najmä po reformách cisára Jozefa II. / 1780-1790/, ktorý okrem mnohých reforiem zrušil aj rehoľné žobravé rády. Toto postihlo i rád Paulínov z Mariánskej Čeľade. Ich rozsiahlych pozemkových a lesných majetkov sa okrem šľachtických rodín z okolia zmocnili aj zemepáni v Čiech.
Postupom rokov hegemóniu v obci stále viac preberala rodiny Jarossová. Gróf Móric Jaross si dal vybudovať novú zemiansku kuriu, pri ktorej bol i nový hospodársky dvor .
Samotná obec v polovici 19. storočia sa rozrastala iba veľmi málo. V roku 1866 doľahol na dedinu veľký smútok v podobe zúriacej cholery. Podľa záznamov matrike od 25. septembra do 20. októbra zomrelo v Čechách 26 ľudí. Bolo to veľmi vysoké percento na obec, ktorá v tej dobe nemala ani 500 obyvateľov. Na sklonku 19. storočia starý Móric Jaross prenecháva žezlo svojmu synovi Štefanovi Jarossovi, ktorý po smrti svojho otca v roku 1902 dedí všetky jeho rozsiahle majetky.
Po vytvorení prvej Československej republiky 28. októbra 1918 i obyvatelia tejto obce pociťovali radosť z vystúpenia Rakúsko-Uhorskej monarchie. Postupne ako Štefan Jaross starol, preberal vedenie hospodárstva jeho syn Ferdinand / Nándor /. Nándor Jaross, ako veľký obdivovateľ hortyovského režimu, odišiel do Budapešti, kde nastúpil do diplomatických služieb. Vedenie jeho majetku v.obci prevzal jeho švagor Július Hegedúss. Usadil sa k kúrii Nándora Jarossa, ktorú 26. marca 1945, tesne pred príchodom frontu musel opustiť a utiekol za hranice. Obec bola oslobodená 28. marca 1945
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |
4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |